Postupne

Nemôžeš chcieť všetko hneď. Láska je proces. Je to ako postaviť domček z kociek. Je to ako postaviť kocky domina. Vyžaduje si to trpezlivosť. Je potrebný čas. Výsledok tu nie je hneď. K výsledku sa musíme dopracovať. Na začiatku je nadšenie, túžba získať to, túžba postaviť to. Potrebujeme však spoznať seba. Svoje schopnosti, svoju odvahu, ktorú sme ochotní tomuto procesu venovať. Prejsť tú cestu potrebnú na to, aby sme našli všetky potrebné materiály. Nielen navôkol, ale hlavne v sebe. Nájsť v sebe vytrvalosť. Nájsť v sebe pokoru. Nájsť v sebe zodpovednosť. Nájsť v sebe trpezlivosť.

Vytrvalosť veriť tomu, že to za niečo stojí a dať do toho všetko, čo sme schopní dať. Pokoru a vďačnosť za to, že to máme a máme tú možnosť mať to vo svojom živote. Zodpovednosť za svoj dotyk, za svoj cit, za stabilitu, ktorú tomu dávame. A trpezlivosť. Pretože len tá nám ukáže výsledok. Ukáže nám to, či sme hodní dosiahnuť to. Hodní toho, aby sa výsledok dostavil. Hodní toho, že sme to dokázali.

Láska je cesta. S prekážkami. S bleskami. S búrlivými vlnami. Jej stálosť je nestála. S padajúcimi stromami, ktoré tvoria prekážky. Kameňmi, ktoré ti podkopávajú nohy.

Láska je život. Je tu s nami stále. Láska k prírode, ku knihám, k hudbe, k priateľom, rodine, láska ku zvieratám, láska k športu, láska k písaniu... Láska medzi partnermi. Je tu. Príde postupne. Tak ako prichádzajú tvoji priatelia do života. Tak ako sa narodí nové dieťa. Tak ako si uvedomíš, čo ťa vlastne tak baví a napĺňa. Tak isto príde ten, ktorý má ostať. Postupne. Nenápadne. Ako kocka za kockou pri stavaní toho domčeka. Vyvinie sa v niečo krásne, v niečo silné, v niečo, čo bude mať stabilitu hodnú tvojho úsilia.

Nechci to hneď. Nechci to nasilu. Nechci to napriek všetkému a všetkým. Ak má prísť, ak má silnieť, ak má byť tu, tak tu bude. Tým si môžeš byť istá.

Možno občas premýšľaš, prečo sú tu tie pocity. Prečo prišli city, ktoré ťa klamú. Prečo sú tu chvíle, v ktorých pochybuješ. Prečo musíš preskakovať všetko, čo ti padá do cesty. Prečo raz plačeš a potom sa na tom smeješ. Prečo máš niekoho rada a nakoniec to zmizne. Prečo sa ti hruď tak zahreje pri tej myšlienke. Prečo tvoje srdce ide vyskočiť z tvojho tela. Prečo tvoja hlava na to nevie prestať myslieť, hoci jej vravíš iné. Prečo je tu to či tamto a prečo ti nepípa správa z toho čísla, z ktorého chceš.

Chceš napísať a zároveň i nie. Napíšeš a vyčítaš si to. Nenapíšeš, no túžiš po tom ďalej. Odpoveď nepríde a chceš si trieskať hlavu. Zahodíš telefón, no o pár minút bežíš za ním, že či predsa. Držíš ho v ruke a príde správa z inej linky. Sleduješ, čakáš, čítaš, analyzuješ. Nadávaš sebe i všetkému. Očakávania... Naplnenie ktorých neprichádza. Možno príde. Len nie hneď. Dávaš si timing, do ktorého počkáš. Potom to navždy zahrabeš. Pocity prejdú. Nič necítiš. A vtedy tá správa pípne.

Čo teraz....