Nepodľahni...

Hoci cítiš akési spojenie, cítiš pri ňom vášeň, túžbu, premáhaš sa. Na jednej strane po ňom túžiš, na druhej sa tomu brániš. Pretože nie je sám. Hoci tvrdí, že jeho vzťah už nie je vzťahom a s tebou sa cíti dobre, už týmto rečiam neveríš. A robíš dobre. Reči sú vždy len rečami, dôležitejšie sú skutky. Možno je milý, keď ťa stretne a je s tebou, no aký je naozaj? Ozve sa ti každý deň? Zaujíma sa o teba? Alebo chce byť s tebou len vtedy, keď nemá iný program, keď môže...

To, čo k nemu cítiš nie je láska, je to len túžba. Pretože si už dlhší čas sama, pretože blízkosť niekoho iného ti veľmi chýba, pretože jeho objatie ti nachvíľu dalo pocit pokoja. No nie je tu. A napriek rečiam sa asi ani nechystá. Vyhovuje mu to takto? A čo tebe? Nie, však? V živote si zažila už niekoľko sklamaní a ubezpečuješ sa, že jemu nedovolíš preniknúť do tvojho srdca. Ubezpečuješ sa, že sa necítiš vinná za to, čo sa deje. Veď predsa ty si sama, on nie.

Ale čo by si chcela? Chceš muža, ktorý nevie čo chce? Chceš muža, ktorý neukončí nefungujúci vzťah, pretože nechce byť sám, pretože mu to je ľúto? Chceš muža, ktorý za tebou príde len vtedy, keď "nie je pod dozorom", ktorý sa ti ozve raz za týždeň, mesiac? Chceš muža, ktorý ti tvrdí, že ku svojej priateľke nič necíti, ale je tam? Nie nechceš... Dobre to vieš. Na čo čakať? Pokračuj vo svojom živote. Bez výčitiek. Ten, kto by ich mal mať, ich očividne nemá. Tak sa netráp...

Zaslúžiš si toho, ktorý si vyberie teba. Nie preto, že sa cíti sám. Pretože ho dopĺňaš a spolu ste celok. Nie toho, ktorý odíde z nefunkčnosti až vtedy, keď si bude istý, že pri ňom ostane tá ďalšia. Toho, ktorý ti dá pocítiť, že pre neho niečo znamenáš a nebudú to len rečičky. Zaslúžiš si toho, ktorý vie čo chce či vo vzťahu k tebe, no predovšetkým sám k sebe. Toho, ktorý nebude ubližovať kade chodí a bezvýznamne tárať a nekonať. Ty si to uvedomuješ, však? Možno sa premáhaš v nekontaktovaní ho, možno ti chýba to objatie a blízkosť, ale ver mi, nechceš do toho padnúť. Pretože ak by sa tak stalo a on by neostal, bude ťažšie z toho vyliezť. Teraz to pôjde ľahšie, hoci si myslíš, že je ťažké ho nepotrebovať.

Nachvíľku si sa cítila dobre, ale čím ďalej, tým viac by to tak nebolo. Motala by si sa, očakávala, túžila, chcela viac. Pretože to sme my ženy... Ale buď tou ženou, ktorá vie, čo si zaslúži a ktorá verí, že to všetko príde bez takýchto "prekážok"...

Nauč sa neočakávať, nečakať, že sa ozve. Pretože tým ubližuješ len sebe. Tými myšlienkami a čakaním. Ak by to chcel urobiť, robil by tak bez ohľadu na to, aké myšlienky a očakávania ti lietajú hlavou. A ak tak nechce robiť, tvoje čakanie to nezmení. Netráp sa. Naučiť sa neočakávať je ťažké, ale je to to najlepšie, čo môžeš urobiť. Pre seba.

A je dosť pravdepodobné, že od neho ani nemáš čo očakávať. On totiž myslím ani nevie, čo môže očakávať sám od seba, nie to ešte, že by si to čakala ty. Preto pokračuj v zameriavaní sa na seba, na svoju radosť, na svoje šťastie zo seba. Nechýba ti on. Chýba ti len ten pocit, ktorý ti na chvíľu dal. A ten pocit príde o dosť silnejší. Raz. Pri niekom inom. Pri tom správnom.