Keď sa cítiš sama...

Pocit... Ten pocit, ktorý pozná tak veľa ľudí. Pritom o ňom veľmi nehovoria. Prečo? Máme strach?

Pocit osamelosti postretol asi každého z nás. Raz, dva krát, viac krát. Cítime sa akoby sme nepatrili k nikomu a nikam. Túlame sa životom, tými kľukatými uličkami a hľadáme tú časť puzzle, ku ktorej zapasujeme. Naše hrany objímu hrany niekoho druhého a zapadnú do seba tak krásne až vytvoria celistvý obraz.

Obraz života. Obraz myšlienok, ktoré nám behajú hlavou, keď sa cítime sami. Vytvárame si ilúzie, premýšľame niekedy viac ako by sme mali, ako je vhodné. Pretože ubližujeme sami sebe. Vytváraním nereálnych obrazov, utekaním do svojich predstáv, snívaním či fantazírovaním.

Ty sa však cítiš tak osamelá, že jedine predstavy či sny, ti dokážu vyčariť úsmev na tvári. Usmievaš sa, snívaš, až kým sa ti slzy kotúľajú po lícach, pretože inak si úplne osamelá. Nevieš kam patríš, nevieš, čo robiť a už vôbec nevieš ani komu dôverovať. Sama či osamelá. Je v tom rozdiel?

Máš priateľov, máš rodinu, máš kolegov, jednoducho máš okolo seba okruh ľudí, ktorých pravidelne stretávaš. Napriek tomu, napriek všetkým kontaktom, všetkým chvíľam strávených s blízkymi, cítiš, že ti niečo chýba. Nie si sama, ale si osamelá. Prázdna vo svojom vnútri.

Jedno ti však poviem. Musíš sa pohnúť vpred. Musíš nájsť ten svoj pohon, ktorý ťa vystrelí až "ku hviezdam". Naplní ťa šťastím, radosťou, nekonečným úsmevom. A ver mi! Toto nezabezpečí žiadna iná osoba. Nezabezpečí to nič iné, len tvoje myšlienky. Tak sa snaž. Snaž sa zahodiť tento pocit. Nájdi svoju múzu, nájdi to, čo ťa bude tešiť. Zachovaj si pritom seba, svoju tvár. Nepretváraj sa. Nehraj sa na niečo, čo nie si.

Ak sa potrebuješ vyplakať, sprav to. Ak sa ti má uľaviť, dostaň to zo seba von. Vyrozprávaj sa, vyvetraj si hlavu, prejdi sa. Aby si si raz mohla povedať: "Som to ja! A ja som to zvládla. Nedovolím pocitu osamelosti, aby ma uberal o najkrajšie chvíle života. Aby zaberal môj čas, ktorý môžem stráviť toľkými krásami". Pretože nikomu a ničomu nedovoľ zraziť ťa na kolená, nedovoľ, aby si o sebe pochybovala, keď sa cítiš sama, nedovoľ tomu pocitu beznádeje, vravieť ti, že nevieš ako ďalej, ovládnuť tvoj čas.

Stoj si za svojim "JA". Veľa z nás ťa chápe. Tento čas strávený na zemi nás raz či viac krát vyskúšal všetkých. Niektorí prešli prvou skúškou. Iní potrebujú reparát. Opraviť to, čo sa dá. Tým je tvoje myslenie. Nepoddaj sa pocitom a bojuj. Prejdi si tým, čím máš so vztýčenou hlavou, pretože mať radosť zo života je rozhodnutie. Rovnako ako poddávať sa smútku.

Prázdno dokáže zaplniť celé tvoje bytie. Rozmýšľaš, plačeš, na nič neprichádzaš, plačeš. Prázdno ťa pohlcuje. Chceš sa vzdať a zároveň nechceš. Stále veríš, že tvoj život ťa privedie k bodu, v ktorom pocítiš to čaro. Čaro pochopenia, čaro lásky, čaro dôvery.

A tak sa postavíš a s veľkým nádychom si povieš: "Zvládnem to! Ovládnem svoje pocity, myšlienky, pretože mojou najväčšou motiváciou je cítiť sa dobre. Usmievať sa od ucha k uchu, precitnúť v ten pocit, že niečo znamenám". Znamenáš. Pre mnohých znamenáš viac ako si myslíš. A najviac znamenaj pre seba. Pretože na tom záleží. Byť šťastný a spokojný sám so sebou.